Pri čítaní knihy "Permakultúra" som narazil na krásnu myšlienku, ktorá odbúrala pocit žiadostivosti pre veci, ktoré nestoja za to.
Je to veľmi jednoduché a veľká väčšima z nás žijúca skromné životy si zrazu uvedomí, že nie je dôvod pozerať sa na luxus, v ktorom žije zväčša len bezohladná časť našej spoločnosti, ako na vysnívanú budúcnosť, pre ktorú sa treba v tejto dobe zbavovať snahy, ideálov a morálnych hodnôt.
Je to celé len o tom, čo vidíme, keď sa pozeráme na to, čo nás obklopuje. Les, lúka a potok môžu pre jedného znamenať relax, čístú a nedotknutú prírodu a miesto, ktoré treba uchovať pre naše deti, no pre druhého sú to kubíky dreva, voda, ktorou možno umyť auto zadarmo alebo miesto kam odhodiť odpad.
Život sa v dnešnej dobe veľmi mení a "napreduje". Keď sme chorí, zbehneme do lekárne, kde si kúpime lieky od firiem, pre ktoré sme len zákazníci a pokusní králici, no pritom máme lúky plné byliniek a liečivých rastlín, ktoré naša generácia už ani nepozná. Hoci sú zadarmo a zväčša nemajú vedľajšie účinky, nevedia ich naše média akosi spropagovať. Taký Myší chvostík neplatí za reklamu tak dobre, ako to vie Aspirin :)
Osobne som zbehol do kníhkupectva, kúpil si knihu "Babkine bylinky" a zrazu sa ja na lúku pozerám ako na alternatívu k dverám do lekárne.
Jar je tu a príroda sa prebúdza a my sme jej súčasťou, tak hor sa na lúku.
PS: Včera oslávil Gurasu Blog jeden rok a ja som Vám vďačný za sledovanosť. Verím, že do budúcnosti pribudne ešte veľa inšpiratívnych a informatívnych článkov, ktoré Vám rozšíria obzory o dianí v našich životoch.
G.
