count

streda 22. júna 2011

Každá veľká, spoločenská senzácia trvá 30 rokov

Ľudia žijú v stereotypoch. Táto forma života ich baví istý čas, potom toho majú po krk a potrebujú zmenu.
Zmenu, ktorú chcem spomenúť ,z pravidla zažije iba 1 zo 4 až 5tich generácií. Je to zmena spoločenského usporiadania. Prvé zmeny, ktoré stihla aktualné žijúca škála generácií zaznamenať a posunúť nám o tom info, bol rozpad šlachty a nastolenie republiky. Tento koncept sa stal zaužívaným, no v poslednej dobe neúnosným bremenom zdravého, spoločenského usporiadania a fungovania. Ľudia, akoby vždy potrebovali ponechať vyhrotenú situáciu v spoločnosti vyeskalovať a pod vplyvom silných emocií vytrhnutia sa z reťazí, vždy s nadšením a snahou pristupovali k revolučným myšlienkam. Ich nadšenie však zostáva na vrchole dovtedy, pokiaľ sa z revolučných záležitostí nestanú všedné. A ich sila sa otupí vplyvom času.
Pocit vytrhnutia mali ludia v roku 1918 tak silný, že senzácia a nadšenie z tohto nového konceptu usporiadania spoločnosti pretrval až do začiatku 50tych rokov. Kde na nich čakala úplne nová senzácia. Stalinizmus.
No vráťme sa k obdobiu po roku 1918. Vtedy ste na uliciach nenašli ľudí kritizujúcich vládu a štát, až v takom rozmere, ako to je teraz. Česi a Slováci dostali kus svojej zeme a začali sa oň starať. Po silných zážitkoch z doby, kedy malá hŕstka mocných a bohatých, tvrdou rukou, ovladala celý svet, sa ľudom zachcelo viac rovnosti a slobody. Ktorá im bola tak dlho odopieraná. Ich nadšenie pre novú, krajšiu spoločnosť bolo plné obety pre prácu nasmerovanú k verejnému dobru a blahu. Dnes som kráčal po lese a natrafil na tunel z roku 1930. Tento tunel bol postavený preto, aby mohli ľudia vlakom cestovať na dlhšie vzdialenosti.
Nestavali ho žiadne nadnárodné korporacie za predražené tendre. Slovo tunel vtedy spájalo jednu stranu kopca s tou druhou. Dnes je slovo tunel spájané hlavne s podvodom a zločinom spáchanom na verejnom záujme. Tunelových projektov je v tejto dobe neúrekom.
No dochádza ľudom fakt, že okrádaním verejnosti, okrádajú sami seba?
Určite nie, ich záber možnosti zamyslenia sa nad svojimi činmi a jeho následkami v tomto smere je vždy posunutý na nižšiu úroveň.
Nadšenie ľudi z poslednej nám známenj zmeny spoločenského zriadenia ostáva s výnimkami hlavne u tých bezchrbtových. Ostatní už dávno pochopili o čo tu ide a čo je cielom tejto cesty. 20 rokov poslednej zmeny je za nami a tým, ktorí ešte aspoň trochu ostali kritický voči sile trhu a kapitálu sa tu, už prestalo chcieť žiť, touto formou moderného otroka. Druh Homo Sapiens Sapiens práve čaká na to, kam sa spoločnosť poberie v nasledujúcich pár rokoch. Zmena je tu čo nevidieť a pomaly by sme sa mali začať zamýšlať nad riešením nespočetne veľa otázok. Tie musíme riešiť sami. Naši raz za 4 roky volení zastupcovia ich riešia tiež len sami za seba, hoci by mali aj za nás.

Samo Chalupka a jeho odkaz ľudom v 21 storočí.


Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.

Kto z nás si vie povedať, že sa nestal moderlným otrokom?



G.

pondelok 20. júna 2011

THE MONEY MASTERS

Is a 3 1/2 hour non-fiction, historical documentary that traces the origins of the political power structure that rules our nation and the world today. The modern political power structure has its roots in the hidden manipulation and accumulation of gold and other forms of money. The development of fractional reserve banking practices in the 17th century brought to a cunning sophistication the secret techniques initially used by goldsmiths fraudulently to accumulate wealth. With the formation of the privately-owned Bank of England in 1694, the yoke of economic slavery to a privately-owned "central" bank was first forced upon the backs of an entire nation, not removed but only made heavier with the passing of the three centuries to our day. Nation after nation, including America, has fallen prey to this cabal of international central bankers.

see video here... 


video


G.

nedeľa 19. júna 2011

Kde to vlastne žijeme?

Otázka takého kalibru sa dnes hodí viac než hocikedy predtým. Čoraz viac sa k nám totiž dostávajú informácie, ktoré veľakrát obracajú pohľad na svet, v ktorom žijeme a v ktorom sme doposiaľ žili...
Internet so sebou priniesol revolúciu, o akej sa nám ani nesnívalo. Nikdy pred tým sa ľudia nestretli s tak koncentrovaným množstvom informácii, ako je to dnes. Každú sekundu, ktorú venujeme myšlienke procesu EVOLÚCIE zároveň venujeme pohľadu na jej poslednú a najnovšiu verziu, ktorej súčasťou sme aj my sami. Veci treba vedieť správne pomenovať, lebo iba vtedy sa dá naozaj niekam napredovať.
Pomenovať niečo tak jednoduché a zároveň zložité, ako je to -  kde vlastne žijeme, bude pre tento krátky moment mojou úlohou.
Naše predstavy a túžby sú celý život formované všetkým čo nás obklopuje. To, že to funguje aj naopak mal už určite možnosť vidieť každý z nás, je to uzavretý kruh interakcie myšlienok stávajúcich sa realitou a reality formujúcej naše myšlienky. Človek si v istom bode musí položiť otázku -  či a do akej miery chce byť formovaný alebo formujúci. Úprimná odpoveď je ako všade inde, totálne na mieste.
Ľudia rozhodnutí pre formovanie nám do veľkej miery stvorili to, čo okolo seba vidíme. Ich myšlienky sa stali činmi a tie zostavili "virtuálnu" realitu, v ktorej teraz žijeme. Jednoducho neváhali a konali.
Správanie dnešnej majority našej spoločnosti mi príde skôr ako pasívne čakanie na to, čo im druhí ponúknu. Konanie podľa vlastného uváženia obmedzujeme na pravidlá, ktoré sú nám predložené tými, ktorí majú "gule" ich vytvoriť.
Tento zaujímavý fakt je stále častejšie badateľný. Ide o to, že ľudia strácajú prehľad a stávajú sa lenivejšími udržiavať ho aktuálným. Kvôli čomu sa čoraz viac obracajú na názory odborníkov, ktorí sú vo svojom obore vždy špecialisti (v ideálnom prípade by teda aspoň mali byť), a preto im je pripisovaná moc rozhodovať.
Asi najbadateľnejšie to je v medicíne. Nikto z nás si v prípade zdravia nedovolí hazardovať. Naše zdravie, alebo to čo z neho zostalo vkladáme do rúk certifikovaných odborníkov. Zlomové situácie vo vzťahu odborník a ja nastávajú po prečítaní knihy Nežiadúci účinok smrť od Johna Virapena. Človeku neostáva nič iné, len začať stánky so zeleným krížom a nápisom Lekáreň ignorovať, ako sa len dá.
Druhé najčastejšie vkladanie sa do rúk odborníkov je v prípade právnych otázok. Priemerne zorientovaný človek nemá šancu obsiahnuť túto oblasť. Spoločnosť a jej fungovanie sa stalo nesmierne komplikovaným. Tých pár jedincov, ktorí sa dali na túto komplikovanú a ťažkú vedu, sa automaticky stali uznávanými a rešpekovanými členmi svojho okolia.
No a číslo 3 sa ušlo Financiám, ich odborníci: investori, analytici trhu, ministri financií, finanční poradcovia a im podobní, sa stali ľudmi, na ktorých sa v otázke peňazí spoliehame a je to opäť iba preto, lebo sa z jednoduchého platidla vyvivnul nástroj nepredstaviteľných proporcií. Pre človeka, v dnešnej dobe sústredeného hlavne na prežitie z výplaty do výplaty -  nemožným do najhlbšej komplexnosti pochopiť.
Pohľadov na túto otázku je nespočetne veľa. Rozmanitosť a s ňou spojená bezradnosť tohto druhu sa nazýva život, no existuje jeden smerodajca, ktorého  obsahuje človek sám. Ten môj mi prezradil, že trpíme stále väčším syndrómom pohodlia.

...vonku je zamračené, no kúsky modrej oblohy je vidieť stále viac....


G.

piatok 17. júna 2011

wywiwyg

What you see is what you get...

Of course this is the usual perspective of seeing the reality around us everyday. But is it really the way it is presented?
To accept it is to accept the world mankind built and dwells in. There has been some work done already. We are born into this world with our Tabula Rasa minds. During our lives this empty canvas is going to be painted and drawn with our experiences and things we learn.
What we learn has now been too much standardised. This standardisation of the learning process has its positive and negative effects as everything on this world. We are very well informed about the positive effect education has upon us. But the negative side effect of nowadays education is not popular enough to be mentioned.
In the ancient times the educational process was mostly connected with religion. Only the priests and some royality could enjoy education. Yes, what a fair system it was. Then later the enlightment came along and with it, science as a new paradigm for explaining everything. The new mode was to make all kinds of experiments in everything you can and cannot imagine. People started to measure what they could. Our thinking became more disconnected form the divinity and started to focus on scientific proof only. The feature of transcendence has been lost somehow and people seemed to not really care to much about. Which is bringing us to the present day. Evolution is not sleeping and always finding her way into the more complex future. As we were told in school, we are the product of the evolution. So we should concentrate more on what future we want to live in. The present time is a present (gift) we received. We can act in it the way we wish.  But the future is something special and delicate and to be honest, its unimaginable for me to say, that someone could plan it and then in fact 100% get to the desired point without to accept that a variety of unexplainable things could change the direction of his way. So the discussion about divinity and transcendental values in our lives should not be ignored and left behind. We have now two approaches. The scientific and the transcendent. Why they are kept separated is a big clue to me anyway. The problem is, that our reality is a mixed one, and to keep things separated is leading us only to one direction. Which is in my opinion as wrong as hell. We can see the examples of this wrong doing everywhere around us. Our world is losing diversity. As an example we could use the post second world war superpowers. Which both promoted their extreme way of running the society. One crashed down 20 years ago and the the other is crashing now. We need to start to think differently. Old paradigms have to be exchanged for new ones, and the fear of losing ground because of this change needs to be overcome. Its only a set up of our mind. Nothing else. But the problem is, that our mind was formed too long to let it go so easily.
Well my friends...
The abbreviation should be changed into... what you wish is what you get...wywiwyg
and not to forget, don't be selfish :)

štvrtok 16. júna 2011

Die Reue

Wir haben besonders einer Leiderscheinunng zu gedneken, die in dem Leben jedes Menschen eine mehr oder minder große Rolle speilt: der Reue. Wenn man in der Reflexion über seine Tat merkt, daß sie dem sogenannten Sittengesetze zuwiederläuft, glaubt man das Drohende einer irgendwie Vergeltung suchenden Macht zu fühlen. Und um dieser Vergeltung zu entgehen, die man fürchtet - ob man nun an ihre persönliche oder unpersönliche Quelle glaubt - faßt man den Entschluß, zu der Handlungsweise zurückzukehren, die einem als moralische erscheint.
Die Reue greift naturgemäs um so schärfer in den seelischen Zusammenhang hinein, je stärker das Bewustsein von der Würde der sittlichen Werte im Menschen wurzelt. Das was die Wurzel als die Lebenskraft des Wassers am leben hält ist Gewissen, die Fähigkeit Reue zu fühlen.

aus Kultur der Dekadenz

streda 15. júna 2011

Be the change you want to see (staň sa zmenou, ktorú chceš vidieť)

Už veľa múdrych ľudí vyslovilo túto vetu. Táto veta je jedinou garanciou, že svet okolo nás začne brať naše predstavy vážne. Neexistuje totiž nič lepšieho, ako reprezentovať svoje myšlienky aktívnou formou!!!
Dennodenne sa stretávame s individuami, ktoré dokážeme označiť ako farizejov, pokrytcov, klamárov, poisťovákov, riaditeľov a politikov. Ich reči nevieme spojiť s ich činmi, čo im zakaždým uberá na tom, ako vážne ich berieme. A nakoľko sa spoliehame nato, čo povedia. Všetci tí hore menovaní si v dnešnej dobe výbrali tú kratšiu a ľahšiu cestu ku klamlivo zjavnému úspechu. To, že je len klamlivo zjavný sa skôr či neskôr ukáže. S touto skutočnsťou si ale nikto z nich nevie dať rady. Hoci vidí tie prevažujúce negatíva svojich činov, zostáva na svojom dosiahnutom vrchole. Ego, ktoré mu pomohlo dosiahnuť svoje ciele mu nedovolí začať myslieť inak. A tak si treba už na začiatku cesty vybrať dobrých priaťelov, akými sú napr. pokora, rešpekt, odvaha a skromnosť...nasmerovaných v dnešnej dobe presne opačne, ako sa to vo všeobecnosti praktizuje. Mainstream (hlavný prúd) nám dnes ponúka veci, ako sú práca a pozornosť pre ľudí , ktorí chcú hrať golf v Skalici a chodiť na každý Ples kďe možu ukázať, ako sa im darí v role horeuvedených. Smejú sa nám do ksichtu a my im to celé žerieme aj s topankami. Niekto to toleruje preto, lebo sa chce dostať tam, kde sú oni, druhý zase preto, lebo nemá odvahu spraviť krok do neistoty. A o tej sa tu moc baviť netreba. Vidno ju všade vôkol stále viac.
Čo spraviť preto, aby sme sa tej neistoty zbavili?


Be the change you want to see (staň sa zmenou, ktorú chceš vidieť)

nijak inak to nepôjde!!!

G.

pondelok 13. júna 2011

Vesmírna loď Zem a jej posádka

Život vo vesmíre je pre človeka zatiaľ možný iba na našej planéte Zem. Či to nazveme božou alebou inou nadľudskou silou, nikto znás si ani z diaľky nedokáže predstaviť komplexnosť systému, ktorý nám umožnuje prežiť život v tele a duši prepožičanom na túto vesmírnu cestu. Ľudia sa mylne domnievajú, že realita, ktorá ich obklopuje bola prednostne stvorená iba pre nich. Tento postoj je žiaľ badať na každom kroku. EGO!
Človek je v jeho podstate tvor veľmi jednoduchý. Za tie tisícročia strávené na tejto Zemi sme mali možnosť si naštudovať ako sa taký Homo Sapiens Sapiens správa. Aké su jeho priority a hodnoty, čo ho vedie k jeho myšlienkam, úsudkom a činom. Aby táto vesmírna cesta pre neho mohla pokračovat, je jeho hlavnou úlohou zreprodukovať sa . Hoci len vo forme posunutia génov na dalšiu generáciu je mechanizmus slúžiaci na tento účel jednou z najpríjemnejších záležitostí, aké si normalný, zdravý (bez celibátu) jedinec dokáže predstaviť. Na druhú priečku možno zaradiť jedlo. Na tom, že láska ide cez žalúdok určite niečo bude, a tak som sa rozhodol dať lásku (sex) a jedlo ako najväčšie motívacie života a jeho napredovania. Po uvedomení si týchto faktov sme sa dostali na takzvanú zvieraciu úroveň, v ktorej sa tak veľa z nás cíti ako doma. Lenže človek je tvor trochu iný a zostať na tejto úrovni si dlhodobo dovoliť nemôže. Hlavným dôvodom nieje ani to, že to je časom nuda, ale to že sa mu za ten čas podarilo vymaniť z istých pevných pravidiel nášho sofistikovaného ekosystému. To hlavné pravidlo je prirodzený predátor udržujúci systém v rovnováhe. Apropo...všetkého veľa škodí (pre tých naivnejších) aj peňazí! Ľudská dlaň s palcom a celkom šikovný mozog ho posunuli dalej ako ostatné zvieratká. Napriek tomu že sa časom jeho rozum a duch rozvýjali ostali zvieracie pudy na svojej dominantej pozícii.Výsledkom toho sme sa dostali sem. Vyjadrené graficky sa krivka populačného rastu zmenila z veľmi dlhodobého, jemného stúpania na náhle vystrelenie do výšky odkadiaľ bude nasledovať veľmi tvrdý dopad.


Na začiatku 20 storočia nás bolo niečo okolo 1 miliardy. Ropa nám umožnila za 100 rokov expandovať na dnešných 7 miliárd. Keď som bol na základnej škole (90te roky), hoci som nemal najnovšie knihy, bolo nás na tejto planéte okolo 5 miliárd. Za 20 rokov sme stúpli na 7 a technológie urýchľujúci tento rast mu dávajú prívlastok exponencionálny. Na verejnosti úprimne nikoho ani nenapadne riešiť takéto problémy. Dôvodov preto je viac, no nech sú už aké chcú, aktívna verejná diskusia na túto tému stále chýba. Ľudia majú dnes iné problémy a tých pár čo ich nemá sa touto témou horlivo zaoberá. Buffalo Bill Gates venoval na riešenie problému preľudnenia 30 miliárd dolárov. Nemusíme za tým hľadať žiadnu filantropiu, veľa ludí znamená veľa chudoby. Čo je koniec pre Windows a spol. Nikto by si jeho produkty nemohol dovoliť. David Rockefeller známy šéf United Nations,Exxon Mobile, Chase a veľa iných organizácií sa taktiež obetavo škrabe po plešine a hľadá riešenie na udržanie Status Qua, ktoré ho drží niekde, kde si to veľa z nás nedokaže ani predstaviť. V jeho pozíci sa o budúcnosti nežartuje. V hre je príliš veľa. Zazobancov, ktorých trápi táto situácia je mnoho, no k nám sa táto problematika akosi nie a nie dostať.
Plánov na riešenie preľudnenia je dnes už neúrekom, a ich realizácia určite nieje v plienkach, ako si to možno veľa z nás myslí.
AIDS, prasacia a vtáčia chrípka, konzervačné látky v jedle, pesticídy, herbicídy, baktérie Ecoli a veľa iných sú dnes brané úplne normálne ako chlieb náš každodenný. Radarové stanice, ktoré pomocou ich vysokofrekvenčného elektromagnetického žiarenia sposobovali vojakom neplodnosť sme si káždý vložili do vrecka vo forme mobilu a hrejivý pocit z našej komunikácie nám okrem druhej strany drátu prináša mikrovlna, ktorá zohrieva náš mozog počas telefonovania o 0.3 stupňa celzia. Okrem toho je toto žiarenie zodpovedné za dočasné zmeny v bunkách mozgu (aktivita génov, proteínov a chemickej komunikácie vramci bunky). Myslím, že si budeme ešte udierať hlavy o stenu, keď časom pochopíme, že štátne bezpečnostné regulácie boli viac zamerané na spokojnosť výrobcov a predajcov, ako na blaho národa.
Garancie štátneho zriadenia už dávno neexistujú, treba si to uvedomiť.
Znepokojujúce je to, že na tie následky už ani netreba čakať. Stáčí si pozorne všímať okolie. Ako sa mladým párom stále menej darí splodiť dieťa. Ako si ľudia pomaly nevedia predstaviť založiť si rodinu a všetkým čo k tomu patri, bez toho aby sa zadĺžili na svoj celý produktívný život a ticho akceptovali rastúcu dekadenciu spoločnosti, v ktorej sa rozhodli splodiť potomka. Rodičia nemajú čas na svoje deti. Môžu si vybrať, buď budeme chudobní a žiť na okraji tejto chorej spoločnosti, alebo poskytneme nášmu dieťaťu všetky tie nákladné vymoženosti, nech sa necíti v kolektíve tak mimo. Ich výchova je v druhom prípade prenehávaná cudzím ľudom, ktorých jedinou motiváciou je zväčša minimálna mzda. Sedíme v aute padajucom z útesu a jediné čo by nás mohlo potešiť je, že máme nasmerované do vody.

Tak čo, ako dalej???

piatok 10. júna 2011

Hypotéka alias slučka na krk

Moderná pravicová štandardizácia života so sebou prináša nástrahy rôzneho druhu a
jednou z týchto nástrah sa nazýva Hypotéka. Ľudia sú každý deň masírovaní reklamou na zabezpečenie svojej budúcnosti.
+-4% úrok na 20 až 30 rokov sa tu prezentuje ako tá jediná možná cesta k existencii vo vlastnom obydlí.
Banky sa nás snažia nalákať na idylku štastnej, mladej rodiny.
Otecko oblečený v saku odparkuje nové rodinné auto a s úsmevom vchádza do dverí nového domu, kde ho čakajú dve krásne deti a vysnívaná venuša, jeho manželka.
Kto sa nechal nalákať na tieto filmové verzie šťastného a naplneného života sa čoskoro ocitol v akejsi úplne opačnej situácii aká mu bola prezentovaná.
V práci sa človek s hypotékou alebo úverom stáva hodnotnou Human Resource (ľudským zdrojom), a to preto, lebo jeho životná situácia mu nedovoľuje odporovať, či pripomienkovať správanie svojich nadriadených. Tí sa samozrejme tešia a dávajú mu jasne najavo čo si dovoliť môže a čo nie a pri srdci ich hreje pocit, že si voči nemu môžu dovoľovať stále viac...Je v pasci. Ak stratí prácu, začne omeškávať splátky, jeho dlžoby sa začnú hromadiť a on stále viac chápe, že postaviť sa svojmu chlebodarcovi si jednoducho nemôže dovoliť. 

Takýto scénar a určite ešte veľa jemu podobných sa vybavuje ľudom v ich každodennom živote v zamestnaní. Treba si však uvedomiť, že celé to je dobre vypracované a spojené s ľudskou motiváciou, a tá je poháňaná víziou luxusu, ktorý je rezervovaný len pre horných 10 000. Médiá silno masírujú ľudí a prezentujú materiálny prepych ako tú najvyššiu hodnotu, ktorú na tejto zemi možno dosiahnuť, čo posúva spoločnosť z pozície kooperácie do pozície konkurencie. Tento element stále viac rozkladá spoločnosť, v ktorej žije 1% na úkor 99 tich. 
To že je zatial ešte dosť veľký počet ľudí schopných akceptovať tento fakt, celú situáciu len prehlbuje a robí neúnosnou. No pozrime sa sami Smotánka 
Komu sa pri tomto ešte rozum nezastavil, tomu odporúčam vyhľadať lekársku pomoc!!!
Alebo porozmýšlať nad uvedomenie rozširujúcimi pomocníkmi, na Slovensku ešte stále aktívne držanými pod zámkou ilegality, o ktorej rozhodujú skorumpovaní politici zavislí na cigaretách, alkohole a moci.
Takže, keď si rozoberieme tento zaujímavý mechanizmus a pokúsime sa vidieť a rozpoznať ten problém, sme na najlepšej ceste k jeho vyriešeniu. Myslím, že sa tu jedná o parazita, ktorého treba, čo najskôr odstrániť. 
Ak sa nám to nepodarí včas, môžme sa ocitnúť vo veľmi nepriaznivej situácii, z ktorej sa bude dať len ťažko dostať, ak vôbec! 
Mať slučku na krku a 30 rokov dúfať, že Vám nikto nepodkopne stoličku, na ktorej visí Váš život je až príliš riskantné a hlúpe.


Čo nám chce chlapec "cukrový kopec" povedať???

Keď som sa dnes pozrel na bočnú lištu našej frekventovanej sociálnej siete, zbadal som niečo celkom zaujímavé - a to upútavku na novú Facebook hru. Volá sa Play Global Warfare - Hraj Svetovú Vojnu pre tých, ktorí by to chceli po slovensky. V dnešných časoch celosvetového napätia by sme sa mali vážne zaoberať tým, čo sa okolo nás deje a tiež kam to celé speje... Majorita ľudí ponecháva túto tému z rôznych dôvodov nepovšimnutú. Je pohodlné odvrátiť zrak a upriamiť ho na sny, ktoré sme si vytýčili. Dnes sa nedá poprieť, že globalizácia svet pevne previazala, čo so sebou prináša nielen výhody ale zároveň aj povinnosti, ktoré sú v našom ľudskom svete tak či tak dosť nepopulárne. Spoločnosť hrá podľa istých pravidiel a tie spôsobujú že sa naše ľudstvo raz za určitý čas ocitá v tej najvyostrenejšej situácii, akú si len vieme predstaviť.
VOJNA!
 Motívy tohto zbytočného krviprelievania sú vždy vykonštruované na zákazku pár vplyvných individuí.
No napr. Tomáš Baťa by nikdy nebol tým, kým sa nakoniec stal, keby nedostal zákazku z Viedne - ušiť topánky pre Rakúsko-Uhorskú armádu. A to nehovorím o hračoch globálnych. Kde si možte všimnúť, že hra sa vola Global Warfare. Myslím, že viac príkladov tu uvádzať netreba. Každému je jasné, že vojny sa nerobia pre blaho národov.
Kedy na to konečne prídeme a prestaneme počúvať tie klamstvá???
Poďme si konečne vyzliecť tie ovčie kožuchy!!!!!!!

streda 8. júna 2011

Prvá Pomoc

Postkytnúť pomoc druhému v núdzi je pre väčšinu ľudí samozrejmé a bežné, no poskytovanie prvej pomoci je situácia, ktorú zvládajú a ovladajú len niektorí z nás.
Osobne vďačím za život tomu, že v núdzovej situácii bol na blízku človek, ktorý presne vedel, čo má robiť. Ľudský život je veľmi krehký a človek nieje vždy pripravený v takýchto zlomových situaciách adekvátne konať.
S vedomím že každý človek je potenciálny záchranca alebo postihnutý, by mal byť kurz prvej pomoci určite zahrnutý do štandardného schopnostného vybavenia každého z nás.
Ak ste v pozícii záchrancu, ktorý pomáha pri nehode na ulici, alebo poskytuje prvú pomoc blízkemu v domácnosti, prípadne si svojpomocne snažíte pomocť pri vlastnom úraze - dôležitú úlohu zohrávajú emócie, s ktorými sa treba vedieť vysporiadať.
Skoro vždy je na mieste neštastia v prvom rade laik, ktorý by mal vedieť vhodne pomôcť kým nedorazí záchranná zdravotná služba, na ktorej sa nanešťastie v dnešnej dobe tak šetrí.
Stále smutnejším, sa stáva fakt, že nemocnice a pohotovosti sú čoraz viac dotláčané do situácie, kde si na seba a nenažratých politikov musia zarobiť sami, akoby boli ľudia platiaci si poistné zodpovední za to, že naši ministri a štátni činitelia sa rozhodli rozkradnúť toto spoločenské zriadenie do poslednej koruny (centu).
Sám som mal možnosť vidieť ako sa pohotovosť z 20 000-ového mesta odsťahovala do väčšieho, pre sanitku až 30 minút vzdialeného mesta.
Pri takýchto rozhodnutiach zefektívňovania dostuponosti rýchlej zdravotnej starostlivosti je jasné, ako ľudom pri moci zaléží na svojich voličoch ( ovčanoch )!!!
V situáciách, kedy je pomoc nevyhnutná, by mal každý z nás bez zaváhania konať, lebo každá uplynutá minúta zhoršuje následky úrazu alebo iného postihnutia.
No ako konať, keď o danej téme veľa z nás nemá predstavy???
Odpoveď je jednoduchá...
Ľudské telo je nástroj, ktorý ma jednú úžasnú vlastnosť. Dokáže sa učiť nové veci!!!!
Keď si uvedomíme tento fakt, tak potom jediné, čo nám bráni v tom, aby sme boli stále múdrejšími a šikovnejšími je LENIVOSŤ a sem tam neopodstatnené predsudky.
Ako sa stať človekom schopným poskytnúť prvú pomoc??? Je to možné pomocou: kurzov, videí a knižných príručiek.
Tu je zoznam núdzových telefónnych čísiel, na ktoré sa v Slovenskej republike možno obrátiť:

Tiesňové volanie: 112

Záchranná služba: 155

Rýchla lekárska pomoc: 16 555

Požiarna ochrana: 150

Polícia: 158

Záchranný systém Slovakia: 18 154

Linka dôvery: 444 60 606

Sloboda zvierat: 16 187

Info linka Nezábudka: 0800 11 0022

Každé mesto má svoju priamu telefónnu linku, ktorá skracuje čas prepájania z celoslovenskej centrály a z nedávno odvysielanej reportáže ohľadom častej poruchovosti 112 by som len odporúčal, si priame mestské čísla zadovážiť.

A nezabudniťe sa v práci prihlásiť na dobrovoľný kurz prvej pomoci, je to fajn odreagovanie sa od  denného stresu v práci a zároveň získavanie tak životne dôležitých informácií.
To isté sa týka darcovstva krvi. Zamestnávatelia veľmi radi participujú na takýchto akciách. Zlepšuje to PR spoločnosti a dáva ľudom pocit, že v daný deň spravili pre tento svet vážne niečo užitočného a prospešného...

http://www.redcross.sk/co-robime/prva-pomoc/kurzy-prvej-pomoci/

utorok 7. júna 2011

BoloBudeJevice

Mesto novej Generácie...
Toto mesto je uplne iné a nie každý ho objaví. Je totiž naladené na inej frekvencii ako tie, v ktorých teraz prebývame. Jeho základy niesu z kameňa, ale z diamantovo pevných morálnych hodnôt transcendencie.
Už dlho som mal sen postaviť nové mesto. No v dnešnej dobe sa myšlienky takéhoto charakteru už len ťažko vizualizujú. Nehovoriac o ich realizácii.

Až tu zrazu prišiel nápad začať stavať mesto duchovné, ktoré bude v budúcnosti oveľa lepšie pripravené stať sa fyzicky obývateľné.
Svet a mestá dneška sa stávaju neobývateľnými, duchovno-spoločenskými pustatinami, ktoré dokážu prilákať už len lovcov, hyeny, supy, švábi a potkany - tým sa tu darí ako hubám po daždi!!! A to len vďaka tomu, že tu je pre nich ešte stále dosť potravy. Vlastnosti ako Ohľaduplnosť, Ochota, Obetavosť, Otvorenosť a Spravodlivosť im chutia najviac - po nich idu s najväčším nasadením. Stačí sa dobre pozrieť okolo seba a človek musí spozorovať o čo tu ide.
Kľúč k BoloBudeJeviciam je tu pre každého, kto sa naladí na hore uvedené ľudské vlastnosti. Jeho zhotovenie nestojí nič, začo by si nás ta háveď dokázala kúpiť...

Jeden takýto pokus už od roku 1945 beží na území Palestíny. V Izraeli stačí preukázad židovské korene a ste jeho občanom. So všetkým čo k tomu patrí.


No späť k BoloBudeJeviciam.
Osobne si myslím, že toto mesto by malo začať byť vedené v Google Maps. Veď chlapci z googlu už dokázali iné kúsky. Nie zaznačiť na satelitných snímkoch mesto z inej dimenzie :)

Ako by ste si predstavili BoloBudeJevice vy???


G.

sobota 4. júna 2011

Rýchlo, rýchlo...nech len nič nezmeškáme!!!

Uvedomujeme si vôbec ako sa stále náš život zrýchľuje?
Čas sa stáva komoditou, ktorú si možno zakúpiť - to si začína myslieť stále viac a viac ľudí. Tento zdanlivý obchod sa v dnešnej dobe može realizovať podobne ako to bolo vždy - na úkor iných, ktorí svoj čas predajú. No, aby sme vedeli detailne nahliadnuť do tohto časového "dealu," treba si uvedomiť na akých pilieroch stojí naša spoločnosť a čo je dnes vo všeobecnosti vnímané ako úspech a dôvod pre uznanie.
Spoločnosť prechádza veľkou zmenou a spoločenský tlak spôsobený totálnou sociálnou nedisciplinovanosťou len zväčšuje napätie v majorite spoločnosti. Nožnice životnej úrovne sa stále roztvárajú a stred a zdravé oscilovanie v jeho blízkosti prestáva existovať, čo len poukazuje na vychýlenie sa z harmonického stavu, a pri dlhodobejšej nečinnosti vedúcemu k zrúteniu sa celého spoločenského systému.
No ale aby som sa vrátil k tomu času a naháňaniu sa pre niečo, čo vlastne ani nestojí za reč, spomeniem len toľko, že tá minorita, ktorá u nás stále lacnejšie  nakupuje čas, to robí zakaždým efektivnejšie a bezohľadnejšie a my sme časom stále otupenejší a rezignovanejší. Na tomto mieste je vhodné spomenúť príklad žaby, ktorú keď hodíte do viacej vody, ihneď vyskočí a zachráni sa, no keď ju vložíte do vody studenej a budete ju pomaly prihrievať, zmenu si neuvedomí a uvarí sa. My sme v koži žaby z verzie číslo 2, čo neveští nič dobrého. Jediné, čo nás ešte môže zachrániť je, že si tú vriacu vodu uvedomíme a vyskočíme kým nieje neskoro

Náš čas patrí iba nám a tomu prečo sa rozhodneme ho obetovať! Treba veľmi dobre zvážiť, či ho budeme naďalej stále lacnejšie predávať za zdanlivé istoty, ktoré v dnešnej dobe rapídne strácajú na hodnote, alebo....
si vstúpime do svedomia a dôkladne preskúmame aké kroky sú pre všobecné dobro dôležité a začneme ich s čo najmenším kompromisom nasledovať!

Šťavnatý príklad je automobil. Chamtivé automobilky á la Škoda, Ford, BMW....nás budú každý deň presviedčať, aké sú ich autá užasné a nevyhnutné, ako nám ušetria čas a poskytnú pocit pohodlia. No 100 rokov od výmyslu automobilu sa čas vôbec neušetril. Ľudia len cestujú stále väčšie vzdialenosti, a tak si myslia koľko času sa im podarilo ušetriť, no v podstate každý, kto auto vlastní len zlenivel. Prestal spoznávať okolie na nohách. Hoci videl viac, reálne viac neprešiel....Chodiť a sedieť je činnosť diametrálne odlišná!!!
Vedeli ste, že energeticky najefektívnejší tvor na našej planéte je človek na bicykli?
Presne tak!!! Pomer vloženej energie a pohonu z nej získaného robí geparda amatérom :)
Takže, keď rozmýšlate ako ohľaduplne ušetriť čas, kúpte si bicykel. Kondíciu a čerstvú hlavu, ktorú na ňom získate Vám pomôže svoj čas aj dobre investovať. A nie predávať ho bezohľadným kreténom pod cenu.




G.