Vesmírna loď Zem a jej posádka

Život vo vesmíre je pre človeka zatiaľ možný iba na našej planéte Zem. Či to nazveme božou alebou inou nadľudskou silou, nikto znás si ani z diaľky nedokáže predstaviť komplexnosť systému, ktorý nám umožnuje prežiť život v tele a duši prepožičanom na túto vesmírnu cestu. Ľudia sa mylne domnievajú, že realita, ktorá ich obklopuje bola prednostne stvorená iba pre nich. Tento postoj je žiaľ badať na každom kroku. EGO!
Človek je v jeho podstate tvor veľmi jednoduchý. Za tie tisícročia strávené na tejto Zemi sme mali možnosť si naštudovať ako sa taký Homo Sapiens Sapiens správa. Aké su jeho priority a hodnoty, čo ho vedie k jeho myšlienkam, úsudkom a činom. Aby táto vesmírna cesta pre neho mohla pokračovat, je jeho hlavnou úlohou zreprodukovať sa . Hoci len vo forme posunutia génov na dalšiu generáciu je mechanizmus slúžiaci na tento účel jednou z najpríjemnejších záležitostí, aké si normalný, zdravý (bez celibátu) jedinec dokáže predstaviť. Na druhú priečku možno zaradiť jedlo. Na tom, že láska ide cez žalúdok určite niečo bude, a tak som sa rozhodol dať lásku (sex) a jedlo ako najväčšie motívacie života a jeho napredovania. Po uvedomení si týchto faktov sme sa dostali na takzvanú zvieraciu úroveň, v ktorej sa tak veľa z nás cíti ako doma. Lenže človek je tvor trochu iný a zostať na tejto úrovni si dlhodobo dovoliť nemôže. Hlavným dôvodom nieje ani to, že to je časom nuda, ale to že sa mu za ten čas podarilo vymaniť z istých pevných pravidiel nášho sofistikovaného ekosystému. To hlavné pravidlo je prirodzený predátor udržujúci systém v rovnováhe. Apropo...všetkého veľa škodí (pre tých naivnejších) aj peňazí! Ľudská dlaň s palcom a celkom šikovný mozog ho posunuli dalej ako ostatné zvieratká. Napriek tomu že sa časom jeho rozum a duch rozvýjali ostali zvieracie pudy na svojej dominantej pozícii.Výsledkom toho sme sa dostali sem. Vyjadrené graficky sa krivka populačného rastu zmenila z veľmi dlhodobého, jemného stúpania na náhle vystrelenie do výšky odkadiaľ bude nasledovať veľmi tvrdý dopad.

Na začiatku 20 storočia nás bolo niečo okolo 1 miliardy. Ropa nám umožnila za 100 rokov expandovať na dnešných 7 miliárd. Keď som bol na základnej škole (90te roky), hoci som nemal najnovšie knihy, bolo nás na tejto planéte okolo 5 miliárd. Za 20 rokov sme stúpli na 7 a technológie urýchľujúci tento rast mu dávajú prívlastok exponencionálny. Na verejnosti úprimne nikoho ani nenapadne riešiť takéto problémy. Dôvodov preto je viac, no nech sú už aké chcú, aktívna verejná diskusia na túto tému stále chýba. Ľudia majú dnes iné problémy a tých pár čo ich nemá sa touto témou horlivo zaoberá. Buffalo Bill Gates venoval na riešenie problému preľudnenia 30 miliárd dolárov. Nemusíme za tým hľadať žiadnu filantropiu, veľa ludí znamená veľa chudoby. Čo je koniec pre Windows a spol. Nikto by si jeho produkty nemohol dovoliť. David Rockefeller známy šéf United Nations,Exxon Mobile, Chase a veľa iných organizácií sa taktiež obetavo škrabe po plešine a hľadá riešenie na udržanie Status Qua, ktoré ho drží niekde, kde si to veľa z nás nedokaže ani predstaviť. V jeho pozíci sa o budúcnosti nežartuje. V hre je príliš veľa. Zazobancov, ktorých trápi táto situácia je mnoho, no k nám sa táto problematika akosi nie a nie dostať.
Plánov na riešenie preľudnenia je dnes už neúrekom, a ich realizácia určite nieje v plienkach, ako si to možno veľa z nás myslí.
AIDS, prasacia a vtáčia chrípka, konzervačné látky v jedle, pesticídy, herbicídy, baktérie Ecoli a veľa iných sú dnes brané úplne normálne ako chlieb náš každodenný. Radarové stanice, ktoré pomocou ich vysokofrekvenčného elektromagnetického žiarenia sposobovali vojakom neplodnosť sme si káždý vložili do vrecka vo forme mobilu a hrejivý pocit z našej komunikácie nám okrem druhej strany drátu prináša mikrovlna, ktorá zohrieva náš mozog počas telefonovania o 0.3 stupňa celzia. Okrem toho je toto žiarenie zodpovedné za dočasné zmeny v bunkách mozgu (aktivita génov, proteínov a chemickej komunikácie vramci bunky). Myslím, že si budeme ešte udierať hlavy o stenu, keď časom pochopíme, že štátne bezpečnostné regulácie boli viac zamerané na spokojnosť výrobcov a predajcov, ako na blaho národa.
Garancie štátneho zriadenia už dávno neexistujú, treba si to uvedomiť.
Znepokojujúce je to, že na tie následky už ani netreba čakať. Stáčí si pozorne všímať okolie. Ako sa mladým párom stále menej darí splodiť dieťa. Ako si ľudia pomaly nevedia predstaviť založiť si rodinu a všetkým čo k tomu patri, bez toho aby sa zadĺžili na svoj celý produktívný život a ticho akceptovali rastúcu dekadenciu spoločnosti, v ktorej sa rozhodli splodiť potomka. Rodičia nemajú čas na svoje deti. Môžu si vybrať, buď budeme chudobní a žiť na okraji tejto chorej spoločnosti, alebo poskytneme nášmu dieťaťu všetky tie nákladné vymoženosti, nech sa necíti v kolektíve tak mimo. Ich výchova je v druhom prípade prenehávaná cudzím ľudom, ktorých jedinou motiváciou je zväčša minimálna mzda. Sedíme v aute padajucom z útesu a jediné čo by nás mohlo potešiť je, že máme nasmerované do vody.

Tak čo, ako dalej???