Evolúcia

Mladí rodičia sa dnes tak často pýtajú, prečo sú naše deti také aktívne, šikovné, múdre, samostatné a reagujú tak, akoby sme to dvadsať rokov dozadu nikdy nečakali.
Vedecký pohľad na to však dáva len tažko merateľnú odpoveď...
Logicky za tým može stáť iba jedno, evolúcia. Neutíchajúca aktivita smerujúca z primitívneho a jednoduchého ku komplikovanému a komplexnému.
Istá skupina ľudí začala tento jav pozorovať už začiatkom 80. rokov. Deti, ktoré javili takéto znaky nazvali Indigo. Na internete možno nájsť na túto tému veľa materiálov.
Každopádne sa, ale jedná o niečo, čomu treba venovať pozornosť!
Deti sú budúcou generáciou a v podstate významom života každého z nás!

Cesta je cieľ :)

Ďalší pohľad na vec može byť aj ten, že čím viac informácií sa na tejto Zemi vytvorí a komunikuje, tým hustejšie je informačné pole, v ktorom sa taký človek vyvíja. To, že súčasné deti sú evolučne na vyššom stupni je neopomenuteľný fakt. Rastú v informačne sýtejšom prostredí ako my, ročníky 1980 a nižšie. To, že sa informácie k nim nedostávajú bežnou verbálnou cestou, ešte z ďaleka neznamená, že ich nemajú. Vyzerá to tak, že pero, papier a hlasivky nebudú jedinou formou komunikácie  (odhliadnuc od internetu). Komunikácia budúcnosti sa veľmi pravdepodobne poberie cestou telepatie. Neviem sa dočkať na tento upgrade...
Vtipné bude to, že takto komunikovať nás budú učiť naše deti, presne naopak, ako tomu bolo v minulosti.


G.

Boom v špeciálnej pedagogike

Kto sa v dnešnej dobe rozhodne okolo 13-stej a 14-stej hodiny vybrať do ulíc, bude mať možnosť zažiť pocit akoby bol práve v Indi...

Deti s aktovkami mieria zo škôl do svojich domovov (marginalizovaných rómskych komunít), ako ich nazývajú ľudia zo štátnej správy. Aby som sa vopred vyhol rôznym rasistickým poznámkam, tento blog má za úlohu reflektovať aktuálny stav našej spoločnosti. To je všetko!

Ak sa dnes malého dievčatka spýtate, čím chce byť, keď bude veľká, je možné, že Vám povie "učiteľkou". No o pár rokov, keď bude naďalej rovnako nadšená, pochopí, že sa jej vysnívané povolanie v budúcnosti neobíde bez slovíčka špeciálna.
Fakt je, že slovenská populácia práve prechádza istou zmenou, ktorú každý z nás vidí, no reálne nikto nerieši. Existujú dva pohľady na tento jav. Kým ten prvý, je spojený zo súcitom a ohľaduplnosťou, je ten druhý plný nenávisti a hnevu. Tým, že je situácia ponechávaná v takom stave, v akom práve je, neustále eskaluje. Hovoriť o témach, akými sú Luník IX, rómske osady, starostovia, ktorí nevedia čítať a veľa iých, ani moc netreba.

Minulý týždeň som mal možnosť porozprávať sa s jedným z tých malých dievčat, ktoré medzičasom dospelo a robí svoje "vysnívané" povolanie učiteľky. Vďaka prudko rastúcej spoločensky- exkludovanej, rómskej populácie zároveň rastie aj dopyt po špeciálnych pedagógoch. Títo ľudia Vám dokážu porozprávať príbehy, pri ktorých Vám garantovane "padne sánka na zem."

No napríklad, keď sa detí spýtate čím budú chcieť byť, keď budú veľký, odpovedia Vám: "budem vykrádať chatky, tak ako to robí moj ocino, už teraz mu pomáham," "budem stáť na ulici ako moja mamička" alebo "budem nezamestnaný, veď aj moji rodičia sú, a majú sa dobre!"

Za riešenia tohto problému sa dnes pokladá to, že štát platí štipendiá deťom, ktoré majú dobré známky, čo v praxi znamená, že ak dá pani učiteľka žiakovi zlú známku, po vyučovaní ju pri školskej bráne čakajú nahnevaní rodičia, ktorých tým obrala o možnosť spríjemniť si romantický večer so Šeherezádou s dobre vychladenou 12stkou, poprípade krabicovou Hradnou sviecou v ruke.

Ako vidíte, naši volení zástupcovia to riešia vcelku "efektívne," a tak narastá potreba túto tému aktívnejšie rozšíriť vo verejnej diskusii.
Moje riešenie by bolo vytvorenie rómskeho štátu a ponechanie rómskych záležitostí na rómov. Nech majú tí najšikovnejší možnosť sa realizovať a vytvoriť tak spoločnosť, v ktorej sa budú ľudia tohto etnika cítiť ako doma. Veď, v nie tak dávnej minulosti 20. storočia sa takéto riešenia udiali v prípadoch Pakistanu a Izraela.

A Vaše návrhy???



:DG:

Zastavte ich bratia, z našich hláv sa nikdy nevytratia...(slovenský komplex)

Po rozhovore so zástupcom staršej generácie s prístupom k informáciám z konvenčných, mediálnych zdrojov som pochopil, že naša slovenská mentalita ostáva naďalej uväznená v neschopnosti postaviť sa na vlastné nohy, s odhodlaním prebrať zodpovednosť za svoje životy a porozmýšľať nad tým, čo tu zostane ďalším generáciám.

Heslom väčšiny nášho národa naďalej zostáva: "drž hubu a krok a ber, čo ti dávajú!!!"

Dnes, viac ako kedykoľvek pred tým si musí každý sám dobre rozmyslieť, či takýto postoj dlhodobo niekam povedie. Stačí sa pozrieť okolo seba a človek jasne vidí, kto riadi a kto je riadený. Tí, čo zakaždým poslušne sklopia uši a poslúchnu,čo sa im káže, sú tí druhí, o ktorých sa bavime. Mentalita tohto druhu sa veľmi pozdáva chlebodarcom z celého sveta, inak znamým pod menom INVESTORI.

Vyhovuje im, že ich zamestnancov (doslova podriadených) ani len vo sne nenapadne sa postaviť a zabojovať za svoje základné práva, pri čom celé to kúzlo úspechu je skryté práve v tom.

Niečo tak nepostrádateĺné, ako je rešpekt sa získava postavením sa za správnu vec. Je nutné si uvedomiť, že v každom prípade jednáme s ľudmi, čo znamená asi toľko, že každý z nich je len človek a má svoje slabé stránky.


Je ráno a práve zvoní budík!!! Zobuďme sa!!! Všetci sme v podstate rovnaký.

Only Human

:DG:

Plánované opotrebovanie (rýchlošrot)

Kvalita sa vždy vyznačovala dlhou trvácnosťou. V dnešnom svete,
orientovanom predovšetkým na peniaze, sme sa stali svedkami niečoho,
čo v skutku nedáva žiadny zmysel. Áno, robíme veci nekvalitné, a to
len preto, aby sme ich museli kupovať stále dookola. Takto sa dnes
vyrábajú “verní zákaznící.”
Producenti, ktorí sú dnes zameraní hlavne na megaúspech sústredia
všetky svoje sily na to, aby predali svoj produkt, čo najväčšiemu
počtu zákazníkov. To by samo o sebe vôbec nevadilo, až kým sa nám do
cesty nepripletie čas. Produkt treba vyrobiť tak, aby sa zákazník, čo
najskôr vrátil a kúpil ho opäť, a to v čo najkratšom čase! Ak sa Vám
už teraz pred očami zobrazuje slovo KONZUM, máte to v hlave úplne v
poriadku. Samozrejme sa nebavíme o chlebe, masle a mlieku, hoci tie
jednorázové obaly ako Tetrapak, alobal a plast, v ktorých ich kupujeme
sa celkom nevymykajú tejto tématike.
Akonáhle zavítame do sveta mobilných telefónov, televízorov, áut a
počítačov dostáva “ plánované opotrebovanie “ nový rozmer. Mnohí z nás majú paušál od svojho mobilného operátora. Zmluvy, ktoré sa podpisujú na dva roky a počas ktorých sa splatí celá suma telefónu, sú zároveň komunikované s výrobcom, ten nastaví životnosť zariadenia na približne dva roky. V tom čase sa obvykle stáva, že nejaká súčiastka sa pokazí a oprava je samozrejme tak drahá, že jediné, čo bežnému človeku ostáva, je upísať sa na dva dalšie roky s novou hračkou. Tú dostaneme samozrejme za symbolické €. O tom, ako sa rieši pokrok a s ním spojená urýchlená zastaralosť v počítačovej sfére sa ani baviť netreba. Nový počítač treba každé dva až tri roky. "Veď na tej starej kraksni už nič nespustím!!!"

Kam sa ponáhľame???

Sústredenie sa na kvantitu robí svet okolo nás jedným velkým smetiskom, ktorého
obsah spôsobuje to, že naša generácia je akási chorá už od základu. Slovo recyklácia slúži len ako ospravedlnenie k neutíchajúcemu konzumovaniu produktov, ktoré majú na svet, v ktorom žijeme katastrofálne následky.



G.

Otrávená generace

Přítomnost jedů v našem těle a životě zkoumá ve svém dokumentárním filmu režisérka Daniela Gébová. Uvidíme v něm jak odborníky, tak lidi, kteří mají s jedy ve svém každodenním životě neblahou zkušenost.
Naše moderní civilizace s sebou nepřináší jen větší pohodlí, dlouhověkost, hmotný dostatek a stále nové vynálezy a technologie, jak si co nejvíce zjednodušit a zpříjemnit život. Existence člověka je zároveň ohrožena skrytým nebezpečím jedů, které jsou součástí všech civilizačních vymožeností. Žijeme v iluzích, že pomalá smrt námi vyrobenými jedy, které pomalu zaplavují planetu, neexistuje. V čím větším blahobytu žijeme, tím intenzivněji nechceme vidět naše ohrožení.

video...Otrávená generace 

G.

Unser Wissen ist ein Tropfen

Ein Dokument ueber Wasser und seine Lebensform, die mit der Menschlichen Natur viel mehr gemeinsam hat, als man so denkt.

Unser Wissen ist ein Tropfen

G.

Plechová kavalerie - z cyklu nostalgické seriály (Šeherezáda a Panelák...fuck off!)

 

Seriál Jaroslava Dietla z rolnického prostředí má 7 dílů a byl natočen v roce 1979. Vypráví o brigádě kombajnérů z Nepomuku na Plzeňsku a o jejich vedoucím Vítu Kubánkovi, kterého si zahrál Jan Hartl. Brigáda se v prvním díle vydává na žně na Slovensko, ale nemá šéfa výpravy. Na toto místo dosadí ředitel Kahovec (alias Jaroslav Moučka) rostlino-lékaře Kubánka. Ten nejprve váha, ale nakonec funkci přijme. V druhém díle s názvem Černá jízda dochází k prvnímu konfliktu mezi Kubánkem a kombajnérem Strakou, kterého ztvárnil Jiří Samek. Straka jezdí na melouchy a neřídí se Kubánkovými příkazy. Ve třetím díle se přesouvá celá brigáda na jižní Moravu, kde Kubánkova pozice vedoucího brigády není vůbec jednoduchá. Nejprve hájí svoji brigádu kvůli velikosti polí a potom se dostává do konfliktu s místními představiteli z moravského rolnického družstva ohledně boje za lepší svačinu. Brigáda dostává každý den k svačině dva rohlíky a pribináčka, což každého kombajnéra spíše naštve než posílí.

Kubánek nakonec díky podpoře kombajnéra Holečka (Vladimíra Menšíka) vítězí ve sporu a před brigádou začíná mít konečně autoritu. Jediným rivalem tak zůstává Bohouš Straka. V pátém díle nastává období dešťů, brigáda se přesunula do jižních Čech. Většina kombajnérů odjíždí kvůli dešti domů za rodinou. Táta Holeček se vypraví spolu s Víťou Kubánkem do místní hospůdky na mariáš. Za Kubánkem přijíždí z Moravy, kde se poprvé setkali, i jeho kamarádka Zuzana Šímová. Nakonec se z nich stává milostný pár. Šestý díl vypráví o dalším konfliktu Straka kontra Kubánek. Bohouš Straka odmítá sekat kvůli srázu pole a je tak poslán Kubánkem domů. Místo Straky kombajn přebírá Pepa Tichý. Ten kombajn nezvládne a převrátí ho na střechu. Vše vyšetřuje VB a ředitel Kahovec přijíždí do jižních Čech a odvolává z funkce Kubánka. V sedmém díle následuje happyend. Kubánek je poslán zpět k brigádě, neboť policie prokáže vinu Bohoušovi Strakovi. 

Plechová kavalerie

G.

Die Übersättigung

Übersättigung bedeutet die Gleichgütigkeit gegen einen Genuß und die Zurückweisung eines Genusses - den man zu oft hatte. Nicht den Produktiven, sondern dem Rezeptieven droht dieses Schicksal. Die Phänomenologie des Genießers ist eine verwickelte und interessante. Zwei Haupttypen kann man im Leben deutlich hervortreten sehen: den Genießer, der arbeitet, um genießen zu können - und den Genießer, der bloß genießen möchte. Beiden droht die Überreizung durch den Genuß, dem zweiten Typus natürlich stärker als dem ersten, und so denken wir regelmäsig an diesen bestimmten Nur-Genießer, sobald wir von Übersättigung reden. Warum steht denn eigentlich jenes Schicksal des Weltschmerzes dem Genußmenschen bevor? Oder wären dies vielleicht nur Möglichkeiten , die bald so, bald anders gewendet werden können? Oder ist die Warnung vor der genießerischen Lebenseinstellung vielleicht nur ein Kunstgriff kapitalistischer Ausbeuterungssucht? Was dem Genießer fehlt, ist das Schöpferische des Lebens, soweit er selbst in Betracht kommt. Gewiß weiß er das Produktive des Anderen gut zu erkennen; ja: er ist gerade eingestellt auf das Individuelle der Andreren und angewiesen auf deren Produktivität als auf eine notwendige Vorbedingung seiner Existenzweise. Den der Genuß erfordert, um Lust zu errengen, die Abwechslung oder die Steigerung. Nur gibt es aber gar keine so große Differenzierung der Genußobjekte, das nicht nach einiger Zeit als eine gewisse Gleichförmigkeit empfunden würde; folgich muß der Genuß gesteigert werden. Nun ist aber sowohl die subjektive Genußfähigkeit wie die objektive Steigerungsmöglichkeit auf bestimmte Grenzen angewiesen. Der Genießer ist also bald an der Grenze der Leistungsmöglichkeit angelangt. Je klüger und feinfüliger er ist, desto schneller fällt er diesem Schicksal des Überdrusses am Genuße anheim. Es scheint hierin doch eine psychologische Gesetzlichkeit zu liegen, die nicht umgangen werden kann. Die Aufgabe des Menschen ist die immer gesteigerte Intensivierung der Kultur und gegen dies Fundamental-Prinzip verstößt der Genießer. Den er leistet für seine Person nichts, er ist nur ein Echo der Anderen.


aus Kultur der Dekadenz...


G.

Poklady minulosti – Priority dneška – Vízie budúcnosti

Vžime sa na chvíľu do situácie našich detí, ktoré zdedia túto planétu a jej životné prostredie… Dnes, oproti minulosti je možné vytvoriť množstvo prognóz ako to bude v blízkej, či ďalekej budúcnosti vyzerať. V minulosti boli prognózy spojené s viac – menej optimistickým pohľadom života v blahobyte. Dnes, hoci ešte vidieť, že tento trend stále pretrváva, zároveň badať, že časom sa nám do cesty priplietli komplikácie, ktoré nikto nepredvídal.
Uvediem jednoduchý príklad: Keď sa rodina pred 100 rokmi rozhodla v sobotu obedovať, riešilo sa to asi takto: matka sa vybrala do pivnice, zobrať zemiaky, fazuľu a kapustu, otec zakúril v peci a nabral vodu zo studne. Obed navarili spolu a za hodinu či dve bol na stole. V kruhu rodiny si vychutnali zväčša bezmäsitý pokrm. O sto rokov neskôr sa obzrime okolo seba a všimnime si, ako sa ľudia dneška stravujú. Mc Donald’s, KFC, Fastfood a Hotdog sa stále častejšie objavujú na jedálničkoch obedov niekedy celých rodín. Rozdielov medzi obedom rodiny dneška a rodiny z pred sto rokov je mnoho. Tie, ktoré sú jednoznačné, ako napr. pohodlie, chuť, dostupnosť a bezstarostnosť sú každému jasné a v podstate najrozhodujúcejšie pre tento druh stravovania, ale keďže každá minca má dve strany, poďme sa pozrieť na tú odvrátenú! „Reštaurácie,“ akými sú Mc, KFC a celkovo Fastfoody sa v prvom rade sústredia na efektivitu a rýchlosť podávania, čo najväčšieho množstva „jedál“. V tom im pomáhajú plastové taniere, príbor, poháre a pomaly aj servítky z PVC, ktoré sú robené na jedno a niekedy aj menej použití. Samozrejme nemožno opomenúť vysoko motivovaných, profesionálnych pracovníkov, ktorých pracovné miesta sú dizajnované tak, aby sa na nich neohriali dlhšie ako pár mesiacov, maximálne rok. Ak sa niekto pokúšal plnohodnotne najesť plastovým príborom, bola to určite radosť a pôžitok z jedla, hlavne, keď sa Vám vidlička zlomila pri prvom pokuse odrezať si kúsok hocičoho pevnejšieho. Srdcervúce je ale hlavne to, keď sa nakoniec musíte zbaviť tých obalov z hamburgera, plastového príbora, obalov z horčice, kečupu, soli, pohára coly a obalu z vlhčenej utierky. Tie sa samozrejme poctivo odseparujú rukami pani upratovačky z Moldavska, Ruska, či Vietnamu, dobre motivovanej (ak vôbec) minimálnou mzdou … HAHAHA!!! O tom, čo taký kvalitný biologicky neodbúrateľný odpad robí z ľudským organizmom sa zmienim len v skratke, najlepšie ho totiž popisujú rady na onkológii a ľudia, ktorí vyberajú peniaze pre deti s rakovinou. Ak im náhodou neprispejete a poskytnete hore uvedený argument, len prekvapene a s opovrhnutím pozerajú, ako ste dokázali odolať tak jasnej a ľútosťou nabitej výzve...


Ako dlho sa chceme hrať na obete, bez toho, aby sme pre lepšiu budúcnosť skutočne niečo urobili???!
Priatelia, hodili by sa nejaké navrhy, sem s nimi…



G.

Prechádzka po sídlisku rokov 80tych (Praha, Jižní Město)

Bratia v susedných Čechách už dávnejšie naštartovali úžasný projekt Spad.
Umožnili nám tak poprechádzať sa v minulosti, nie tak vzdialenej, no raz a navždy stratenej. Je to fajn pospomínať si na dávne časy. Hlavne pre tých, ktorí sa v 80tych narodili a stihli byť, tak maximálne iskrou :) Na mape treba kliknúť na vysvietené budovy a tam sa už len ďalej pohybovať pomocou logiky a značení. 

Prajem veľa nostalgie a zábavy :)

Projekt Spad...  

link č.2 
link č.3

 

G.

Import Export

Kvalitnú kinematografiu, ktorú nedostanete na televízne obrazovky. Treba si určite kuknúť!

Dej sa odohráva v našom stredoeurópskom prostredí.

Import Export....

G.

Obetný baránok 2.0...si to čo ješ...

Na poslednej guláš-party mi napadla krásna metafora tak obľúbenej baraniny a stádovitosti tvorov s prívlastkom človek.
Je to v západnom svete historicko-duchovne podložená záležitosť Hippokratovej múdrosti: si to, čo ješ. V kresťanskej viere sa odjakživa obetoval baránok 1.0 a stal sa tak neodmysliteľnou súčasťou kultúry, v ktorej práve operujeme.
Baránok 1.0 bol po istej dobe nepostačujúcim, a tak si ľudia premenili tých duchovne a vedomostne slabších členov zo svojich radov na baránkov (ovčanov) 2.0. Spoločnosť sa začala deliť na pastierov a stádo. Egoisticky silnejší jedinci sa dali na pastierske chodníčky a stádo ich poslušne nasledovalo, no aby stádo ostalo poslušné, treba raz za čas nejakú tu ovečku obetovať. Rešpekt musí byť! Pastier ako vodca sa obetovať nemôže, je pre život stáda potrebný, a presne tak sa prezentuje stádu ovečkám 2.0. Tie poslušne prikývnu a spásajú lúky a stráne, aby mohli ďalej napĺňať svoje ovčie sny a byť užitočné pre stádo a pastierov.
Situácia sa v dnešnej dobe ale trošku vyostrila a pastieri si začali robiť plány, ako tie ovce 2.0 oveľa efektívnejšie ustrážiť a priviesť k tomu, aby dávali viac "vlny, mlieka a mäsa." Za tie roky sa im podarilo vyhútať zopár techník, ako to celé úspešne zmenežovať. 
Stáda sú spájané do cezhraničnej spolupráce EU, USA, UK..., čo sa pastierom veľmi páči.
Ovce 2.0 sú dnes vo veľmi zlej kondícii, ale pastierom to začína byť stále viac ľahostajné. Myslia si, že situácia v stáde sa napraví, a keď nie, tak to nebude až také hrozné, aby to mohlo ohroziť ich pozíciu.

A teraz všetci spolu... čo teraz mám hovoriť, poďte, poďme si zabéééékať...

Je to správne, aby sme sa takto delili? A ak áno, kde sa chcete nachádzať vy?
Výsada pastierov je múdrosť a tá veľa ovečkám 2.0 k životu nechýba, no keď sa k múdrosti pripojí zlo, nastáva situácia, v ktorej žijeme dnes.
Ovečky 2.0 sa musia nezávisle vzdelávať a vytiahnuť múdrosť z pazúrov zla, ktoré si ho privlastnilo. Ľudia reprezentujúci blaho dnešnej prematerializovanej doby  robia všetko preto, aby sa stádo nezaujímalo o to, čo sa v skutočnosti deje.
Z veľkej časti sa im to zatiaľ ešte darí, no objavujú sa veľké trhliny...
"Priehrada"  už dlho nevydrží...




G.